Andrea Juríková
Bratislava milujem ťa :}
Martina Keby aspoň necítila tú strašnú bolesť hlavy. Spánky ma zovreté od bolesti, mračí čelo a chce sa jej spať. Zhlboka sa nadychuje, ale ten vzduch...ako keby bol otrávený a smrdel, akoby jej každý jeden nádych spôsoboval bolesť. Aj hluk zvonku. Jedno auto za druhým...keby sa tak mohla odsťahovať niekde na vidiek. Aspoň na týždeň zmiznúť, neexistovať niekde v malej dedinke. Ale nemôže. Nesmie. Je predsa ráno, vtedy sa vstáva a musí sa ísť do práce. Má ju celkom zaujímavú, predáva v obchode zeleninu. Ďalší dôvod, prečo sa postaviť z postele. Konečne nerobí to, čo nechce. Niekde čítala, že človeka nerobí slobodným to, že robí to, čo chce, ale že nerobí to, čo nechce. Tak teda predáva zeleninu. Jeden z jej životných kompromisov a pokusov byť šťastnou.