reklama

Bratislava milujem ťa :}

Martina Keby aspoň necítila tú strašnú bolesť hlavy. Spánky ma zovreté od bolesti, mračí čelo a chce sa jej spať. Zhlboka sa nadychuje, ale ten vzduch...ako keby bol otrávený a smrdel, akoby jej každý jeden nádych spôsoboval bolesť. Aj hluk zvonku. Jedno auto za druhým...keby sa tak mohla odsťahovať niekde na vidiek. Aspoň na týždeň zmiznúť, neexistovať niekde v malej dedinke. Ale nemôže. Nesmie. Je predsa ráno, vtedy sa vstáva a musí sa ísť do práce. Má ju celkom zaujímavú, predáva v obchode zeleninu. Ďalší dôvod, prečo sa postaviť z postele. Konečne nerobí to, čo nechce. Niekde čítala, že človeka nerobí slobodným to, že robí to, čo chce, ale že nerobí to, čo nechce. Tak teda predáva zeleninu. Jeden z jej životných kompromisov a pokusov byť šťastnou.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rána v práci sú celkom príjemné. Veľa nezarobí, ale za tie rána a pokojné dni to stojí. Prichádza pol hodinu pred otvorením, pripraví si pokladňu, prepočíta v nej peniaze a skontroľuje, či je v obchode všetko tak, ako má byť. Potom si dá kávu, sadne si a nemo pozerá von z výkladu na ulicu. So šéfkou veľmi nekomunikuje, tá sedáva vzadu v sklade. Obe si robia svoju prácu a asi každé dve hodiny sa stretnú vo dverách a zapália si cigarety. Dym spoločne vydychujú na ulicu. Dnes ju bolí hlava a nemá chuť fajčiť. Ale je to dobrý dôvod, ako sa bez pocitu viny pozerať na okoloidúcich ľudí. Keď fajčíte uprostred ulice, ako keby ste na to očumovanie mali oprávnenie. Ona sa teda rozhliada, či príde on. Už dávno v obchode nebol.PeterBýva v starom dome na treťom poschodí a schody má celkom rád. Nedávno sa ho sused pýtal, či súhlasí so stavbou výťahu. Nesúhlasil. Aj by musel finančne prispieť a to si nemôže dovoliť. Sused ho prestal zdraviť. Raz na neho zakričal, nech si v tom dome bez výťahu aj skape. Potom ten sused zrazu zomrel. On keď si čítal smútočné oznámenie na bráne domu, cítil sa trochu previnilo. Takýchto malých vín si so sebou nesie veľa. Keď mu umierala matka, želal si jej smrť. Nech je čo najrýchlejšia. Vtedy sa previnilo necítil. A práve vtedy sa v ňom všetko zlomilo. Prišiel domov a všetko bolo zrazu inak. Žena sa mu zdala bezcitná, ako si tak doma spokojne umývala riad. Jeho matka sa v nemocnici trasie od smrteľných bolestí a ona upratuje taniere. Pozerá sa na jeho smútok nechápavo, veď ona už zažila pár smrtí svojich blízkych. Zahľadí sa na jej zadok. Zrazu sa mu zdá ohavne veľký. Chvíľu má pocit, že ju nenávidí. PetraNie žeby bol Marián až taký dobrý kamarát, ale asi ho mala zo všetkých najradšej. Nikdy sa smerom k nej nešiel prethnúť. Ako bol týždeň dlhý, nezavolal jej. Ale čo mala robiť. Tak mu zavolala, keď ona chcela. A bol taký milý. Mohla hovoriť o hocičom. O káve, o škole, o priateľovi...o všetkom. Počúval. „Neprídeš? Máme doma veľa jedla, poď sa najesť“, povedal väčšinou, keď už pridlho telefonovali a on jej chcel taktne naznačiť, že už by aj mohli skončiť. „Dobre“, odpovedala väčšinou.Sadli si do kuchyne. On postavil ešte vodu na kávu a sadol si. Ona medzitým jedla. Pozeral sa, ako jej chutí a usmieval sa. Mala ho rada. Pre ten pokojný úsmev. A pre tú kuchyňu, v ktorej mohla sedieť tak dlho, ako chcela. Keď odchádzala, povedal niečo ako „nabudúce by sme mohli ísť na niečo do kina“, ale nikdy sa neozval.Monika Ľudia niekedy niečo celkom bezvýznamné povedia a ja mám zrazu jasno. Včera sa dotkol Tomáš plachty, ktorú som dala vyprať a povedal, že neznáša naškrobené prádlo. Vtedy mi všetko došlo. Nemám ho rada.MirkaRozhodla sa, že to nikomu nepovie. Mohlo sa to zdať pomerne komplikované, vzhľadom k jej povestne slabej schopnosti udžať tajomstvo, ale dokázala to už niekoľko rokov. Ale vôbec na seba nebola hrdá. Hovorila si, že v skutočnosti by bolo odvahou všetko vyklopiť. Nenašla však vhodného človeka a predstierať, že je všetko v poriadku jej pripadalo jednoduchšie. Jej občasné nepochopiteľné reakcie o niečom vždy svedčili, niekedy bezdôvodne plakala, alebo sa v noci budila na úzkosť, chcela vtedy doškriavať steny od nezmyselnej hrôzy, vždy sa bála ľudí a čo naozaj nenávidela, bol svoj obraz v zrkadle. Z celej svojej duše. Niekedy si predstavovala, že do neho nožom udiera, črepiny skla padajú na zem a potom vlastnou hlavou udiera do steny, kde ešte pred chvíľou zrkadlo viselo. Ale koho to vlastne zaujíma? Kedysi si myslela, že psychológa by aj mohlo. Začala pátranie po vhodnom. Mala len štrnásť a celkom sama si sadla do kresla pred elegantnú ženu s veľkými očami, ktorá si zo svojej ambulancie pokúsila urobiť obývaciu izbu a na konferenčný stolík uložila dva romantické poháre. Jeden ružový s nápisom Ja a druhý modrý s nápisom Ty. „Ako sa máš, Mirka?“, opýtala sa jej psychologička a Mirka odpovedala celkom jednoducho „dobre“. Potom už len ticho sedela v kresle a bezradná dobrosrdečná teta jej odporučila ľahnúť si na zem a z hlboka dýchať, vraj aby vzrástol jej vnútorný kľud a sebavedomie. Tak Mirka ležala na zemi, počúvala relaxačnú hudbu, šepkala naučené „mám uvoľnenú pravú ruku“, kým psychologička sedela v kresle a klipkala očami. Druhého psychológa našla náhodne v telefónnom zozname. Bol to vysoký muž v obleku a prikázal Mirke napísať na papier zoznam svojich dobrých vlastností. Keď mu ho prečítala, postavil sa, podal jej ruku a povedal: „gratulujem“. Keď odchádzala, mala v očiach slzy.Za tretím psychológom išla na kamarátkino nadšené odporúčanie. „Je úžasný. Smial sa na mojich vtipoch a celkovo bola strašná sranda“, povedala kamarátka, ktorej problémom bol celkový pocit nedostatku zábavy. Tak prišla Mirka do jeho ambulancie, s nádejou vytiahla z peňaženky sto korún a položila ich na stôl. „Ok“, zívol psychológ, zhrabol svoje peniaze a opýtal sa: „Tak ako?“. Zase prestala mať chuť hovoriť o sebe. „Keď nebudete hovoriť o sebe, nevytvorí sa medzi nami vzťah“, podotkol na druhom sedení. Tak sa konečne rozrozprávala. Napríklad povedala, že má zlé sny. „Nakreslite ich.“ Prikázal a ona začala niečo nemotorne čmárať. „Čo znamenajú tie sny, neviete?“ Opýtal sa jej a možno iba sám seba. „Á, ja mám predsa snár, počkajte,“ povedal dvojmetrový pán, odpil si so šálky s nápisom Repík, siahol do poličky a vytiahol kniku. „Čo može znamenať, keď sa sníva mačka?“ V snári išiel po písmenkách. „Aha, je tu slovo Kurva. Zasmial sa. Ale mačka tu nie je, tak ja neviem. A fotra máte akého?“ Opýtal sa. „Divný.“ Odpovedala. „Ahá, tak jasné,“ pochopil. „Mali by ste mať sedenie dvakrát do týždňa. Ale ak nemáte toľko peňazí, postačí raz. A myslite na to, život máte vo svojich rukách.“ „Dobre.“ Odpovedala, postavila sa a on zase zívol. „Tak dovidenia.“ Predtým, ako za sebou zavrela dvere ambulancie, všimla si, že otvoril zásuvku na svojom pisacom stole a vytiahol z nej kresbu obrovského priam hrôzostrašného slnka. Všimol si, že sa zadívala. „Kresba schizofreničky.“Usmial sa. Odišla.Predstavila si, ako raz na stôl vytiahne a vystaví jej drobné neisté a neforemné kresbičky a pacientovi s obsesívno kompulzívnou poruchou pri najbližšom sedení povie: kresba fobičky.

Andrea Juríková

Andrea Juríková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

:-} Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu